Čeklís, castle (ruin)

Place: Bernolákovo, County: Senec, Region: Bratislava, Historic region: Bratislava

Other names

Čeklísky hrad; 1323 castrum Cheklys, 1342 castrum Chekles

Brief description

Ruins of a castle, which was built in the 13th century. It was used to protect the road to the vallye of the river Váh.

Pictures

10 picures

Situation

In Bernolákovo on a small hill between the church and the mansion house near the former water tower.

Kamenní strážcovia

Potulky Slovenskom

Krajina hradov

Nearby castles

Biely Kameň, Bratislava castle, Eberhard, Pezinok

Other information

Počiatky vzniku hradu sú pomerne zahmlené a aj v neskorších písomných pamiatkach nie je veľmi prezentovaný. Prvý krát sa spomína v roku 1209 ako staré sídlisko, ktoré kráľ Ondrej II. daroval správcovi kráľovských pivníc Šebešovi, zakladateľa rodu pezinských a svätojurských grófov. V roku 1290 sa v listinách spomína Pavol, syn pezinského grófa Kozmu, s prídomkom „ de Chekluez “, čo znamená z Čeklísa. V tomto čase sa v osade spomína vyberanie mýta, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou chránila aspoň strážna veža, ktorá sa stala základom neskoršieho hrádku.
Na prelome 13. a 14. storočia bol Čeklís vo vlastníctve Kozmovho syna Abraháma II. zo Svätého Jura, prezývaného Rufus. Ten predal tunajšie majetky Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. predávajúci bol k tomu donútený vraždou svojich dvoch bratov a vypálením majetku v Červeníku. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321, hrad pripadol kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten ho vrátil pôvodnému majiteľovi a v roku 1324 bratislavská kapitula uviedla Abraháma a jeho manželku Margarétu opäť do vlastníctva Čeklísa. Abrahám bol pravdepodobne zakladateľom Čeklískej vetvy grófov z Pezinka a Svätého Jura.
V roku 1351 sa spomína Abrahámov vnuk Mikuláš z Čeklísa. S manželkou mali len dcéry a preto si vymohol u panovníka Ľudovíta Veľkého, že dediť môžu aj dcéry. Hrad sa tak, po smrti Mikuláša z Čeklísa a po smrti jeho manželky v roku 1361, dostal do spoločného vlastníctva sestier Angely, Margity a Anny s manželmi. V roku 1392 vymenili hrad Čeklís s kráľom Žigmundom Luxemburským za jeho hrad Oponice.
Už v roku 1393 sa hrad s panstvom stali doživotne majetkom magistra Karola Krbavského. Ten sa pravidelne dostával do susedských sporov s okolitými panstvami. Už v roku 1421 ho kráľ Žigmund dostal späť. V roku 1424 mal hrad v zálohe za 3000 florénov bavorské knieža Ľudovít.
V roku 1426 dostali hrad do zálohy bratislavský župani, bratia Juraj a Štefan Rozgonyovci. Tí v rokoch 1431 a 1436 vyplácali zaň čiastku 5290 florénov. V roku 1437 sa hrad už nachádza v ich trvalej držbe. Keď Turci zajali Jurajovho syna Šebestiána Rozgonyho, tak otec sa snažil nazhromaždiť výkupné. Preto dal polovicu Čeklískeho panstva do zálohy grófom Imrichovi a Ladislavovi z rodu pezinských a svätojurských grófov. Druhú polovicu dostala Jurajova dcéra Helena, ktorá sa vydala za spomínaného grófa Imricha. Celá táto transakcia sa nepozdávala ostatným členom rodu a vypukli dlhotrvajúce súdne spory. Hrad v tom čase spravovali hradní kapitáni.
V roku 1458 sa spomína ako majiteľ hradu spomína manželka Šebestiana Rozgonyová, rodená Barbora Dengelengi. V roku 1487 sa Ladislav Rozgony a gróf Šimon z Pezinka a Sv. Jura sporili o vlastníctvo hradu. Hrad počas sporov veľmi spustol.
Hrad s najväčšou pravdepodobnosťou zanikol počas husitských spanilých jázd do oblastí Západného Slovenska, predovšetkým do okolia Bratislavy a Trnavy. Pri jednej takejto výprave tiahli od Bratislavy cez Čeklís k Šintave. Tiahli po území patriacich do vlastníctva ich úhlavných nepriateľov – Rozgonyovcov.
Čeklís sa neskôr stal súčasťou šintavského panstva. Svedčí o tom donačná listina z roku 1523, kde panovník Ladislav V. udeľuje donáciu na toto panstvo Alexandrovi Thurzovi. Správy o hrade potom zanikajú.
Hrad sa spomína v jednej povesti, zasadenej do obdobia tureckých vpádov do okolia Bratislavy. Podľa povesti ho mali istý čas v držbe a pri odchode ho zbúrali.